Mačky nám robia dobre
V 70.rokoch spozoroval dr. Aaron Katcher,že keď majiteľ hladká svoju mačičku, klesá mu krvný tlak. Začiatkom 80.rokoch dr.Erika Friedmannová vyhlásila,že majiteľ mačiek majú väčšiu nádej prežiť rok po veľkom srdcovom záchvate ako ľudia,ktorí nemajú maznáčikov. Na začiatku 90.rokoch dr.Warwick Anderson zistil, že majitelia mačiek sú menej ohrození srdcovými chorobami ako ľudia,ktorí zvieratká nechovajú.Klady života s mačkou sa zdajú jasné,ale vzťahy sú zložitejšie. Pri zbežnom pohľade sa môže zdať,že s mačkou máme len prácu,musíme sa o ňu starať, zadovážiť jej potravu , starať sa jej o pohadlie,zdravie i zábavu.Nahrádzame jej matku.Mačky sú však nenápdnými poskytovateľkami nečakaných fyziologických a emocionálnych odoziev.Kultúrna antropologička Constance Perinová prvá vyslovila hypotézu, prečo náš krvný tlak klesá,keď hladkáme,alebo prečo popierame akékoľvek antisociálne správanie od mačky,aj keď vieme,že je reálne.Perinová usudzuje,že fyziologicky blahodárný vplyv hladkania mačky sa vyvinul z príjemného kontaktu matky s deťmi .Dieťa sa pri takomto fyzickom kontakte upokojí a uvoľní a hladkanie mačky podnieti v našom tele rovnakú chemickú odpoveď.Klesne teplota kože,krvný tlak a srdcový pulz.Stres sa zmierni.Vo fyziologickom zmysle,akokoľvek hlboko pochovanom v našom podvedomí, sú mačky našimi „rodičmi" , aj ony nám poskytujú starostlivosť.